Prvý krok
Pred pár dňami som pozerala video, v ktorom sa hovorilo, ako je väčšina ľudí udržiavaná v permanentnom stave chudoby. Nízka pláca, život od výplaty k výplate, ale aj fakt, že nám veľké spoločnosti neustále tlačia dolu krkom, aký najnovší výrobok potrebujeme a bez ktorého nemôžeme žiť.
Svetové korporácie míňajú milióny dolárov na reklamu a marketing, sledujú, čo vkladáme do online nákupných košíkov, snažia sa ovplyvniť naše správanie tak, aby sme toho kúpili čo najviac. Načo šetriť na budúcnosť, treba si dopriať v prítomnosti! Ešte nemáš najnovší iPhone? Topánky so štvorcovou špičkou? Rybársky klobúk či šiltovku Gucci? Šup-šup to napraviť!
Myslela som si, že mňa sa to netýka. Nakupujem len to, čo potrebujem, nenechám sa zlákať blbosťami. Veď aj na Amazone výlučne nakupujem jedlo pre mačky, baterky, práčok na pranie či kávu...
Toto zistenie asi nie je nič nové pod slnkom. Každému je jasné, že nás veľké spoločnosti manipulujú vo svoj prospech, od platených reklám v časopisoch po podprahové vo filmoch a seriáloch, pomocou influcenceriek, kupónov, výpredajov, ktoré v skutočnosti nie sú výpredaje... ale tým, že som to video čerstvo pozerala, mi to vŕta v hlave. Dnes som po práci zbehla do TJ Maxxu, aby som mame kúpila ako darček kabelku. Kabelku samozrejme nemali, tak som zobrala šampón, kostičku pre psa, gumové vitamíny s vlákninou, a ku káve pistáciové makarónky.
A ako tak čakám pri pokladni s plnými rukami a pozorujem dve unudené predavačky, ktoré pracovali tak pomaly, že popri nich by aj sledovať farbu schnúť bolo akčným filmom, uvedomila som si – potrebujem to skutočne? Nemám doma dosť sladkostí? Nemá pes dosť sladkostí? Načo mi je drahý šampón? (Aj tak nebol žiadnej lepšej značky.) Stala som sa aj ja obeťou marketingu?
Radšej som to všetko položila naspäť a vyšla z obchodu s prázdnymi rukami. Ušetrila som asi 40 dolárov a namiesto toho sa o sebe niečo nové naučila. A možno aj spravila prvý krok k menej konzumnému životu.
Svetové korporácie míňajú milióny dolárov na reklamu a marketing, sledujú, čo vkladáme do online nákupných košíkov, snažia sa ovplyvniť naše správanie tak, aby sme toho kúpili čo najviac. Načo šetriť na budúcnosť, treba si dopriať v prítomnosti! Ešte nemáš najnovší iPhone? Topánky so štvorcovou špičkou? Rybársky klobúk či šiltovku Gucci? Šup-šup to napraviť!
Myslela som si, že mňa sa to netýka. Nakupujem len to, čo potrebujem, nenechám sa zlákať blbosťami. Veď aj na Amazone výlučne nakupujem jedlo pre mačky, baterky, práčok na pranie či kávu...
Toto zistenie asi nie je nič nové pod slnkom. Každému je jasné, že nás veľké spoločnosti manipulujú vo svoj prospech, od platených reklám v časopisoch po podprahové vo filmoch a seriáloch, pomocou influcenceriek, kupónov, výpredajov, ktoré v skutočnosti nie sú výpredaje... ale tým, že som to video čerstvo pozerala, mi to vŕta v hlave. Dnes som po práci zbehla do TJ Maxxu, aby som mame kúpila ako darček kabelku. Kabelku samozrejme nemali, tak som zobrala šampón, kostičku pre psa, gumové vitamíny s vlákninou, a ku káve pistáciové makarónky.
A ako tak čakám pri pokladni s plnými rukami a pozorujem dve unudené predavačky, ktoré pracovali tak pomaly, že popri nich by aj sledovať farbu schnúť bolo akčným filmom, uvedomila som si – potrebujem to skutočne? Nemám doma dosť sladkostí? Nemá pes dosť sladkostí? Načo mi je drahý šampón? (Aj tak nebol žiadnej lepšej značky.) Stala som sa aj ja obeťou marketingu?
Radšej som to všetko položila naspäť a vyšla z obchodu s prázdnymi rukami. Ušetrila som asi 40 dolárov a namiesto toho sa o sebe niečo nové naučila. A možno aj spravila prvý krok k menej konzumnému životu.
No comments: