Timing is everything

Aj keď sa spočiatku zdalo, že nikam nepoletíme. Na vstup do EU musia byť zvieratá začipované a očkované proti besnote. S Marínou nebol problém, očkovanie proti besnote aj čip dostala ako súčasť šteňacieho balíčka, ktorý sme jej kúpili u veterinára. Zato mačky... Raider aj Stormík sú výlučne vnútorné mačky, nechodia von. Neboli preto začipovaní a očkovania mali len základné. Museli sme ich preto dať zaočkovať. Veterinár ale neočkuje zvieratá, čo v priebehu predchádzajúceho roka nevyšetril. Raider mal na začiatku roka zapálený žalúdok, potom kožné problémy. U veterinára bol v roku 2021 niekoľkokrát. Stormíka sme našli v januári 2020, u veterinára bol ešte v ten istý týždeň a hneď, ako na to dosiahol váhu a vek, sme ho dali vykastrovať. Odvtedy bol zdravý. Veterinár ho bez vyšetrenia odmietol očkovať. Museli sme sa objednať... a najbližší termín, ktorý pre nás mali, bol 28. októbra. To by samo osebe nebol až taký problém. Akurát my sme chceli letieť do Írska okolo 10. novembra. Očkovanie proti besnote má ale 21-dňovú inkubačnú dobu, Európska únia vyžaduje trojtýždňové čakanie, aby sa v tele zvieraťa vytvorili dostatočné protilátky. Najskôr sme mohli letieť 18. novembra. V tomto prípade sa nám neoplatilo prokrastinovať. Ak by som to bola vedela, že sa nám čakacia doba predĺži o tri týždne, bola by som dala mačky vyšetriť a zaočkovať hneď po našom príchode z Írska v septembri a nečakala by som doslova na poslednú chvíľu, aj keď reálne som všetko začala vybavovať viac ako mesiac pred predpokladaným odletom.

Do tretice všetko dobré

Tri dni pred Halloweenom som mačky nadžgala do prepraviek a odviezla ich k veterinárovi, kde dostali svoje injekcie a mikročipy. Od recepčnej som si vypýtala ich osvedčenia o očkovaní, ktoré som vzápätí poslala Jeni, aby mi povedala, či sú OK. Podľa mňa boli OK, ale nie som odborníčka... A práve v tomto momente som ďakovala všetkým svätým aj hviezdnym konšteláciám, že som sa rozhodla zaplatiť za odborné služby. Pretože certifikáty samozrejme neboli OK, a správne boli až na tretí pokus. Prvá verzia neobsahovala názov vakcíny, šaržu ani expiráciu (ako to je vyplnené na osvedčení o očkovaní, ktoré má Marína). Druhá verzia ju síce obsahovala, ale napriek tomu, že mačkám dali v ten istý deň tú istú vakcínu, do papierov napísali, že dospelákovi Raiderovi platí tri roky a mladému Stormíkovi len jeden rok. Írsko neuznáva trojročné vakcíny, a papiere tak museli druhý krát prerobiť. Tretí raz poplietli dátumy, ale to som si všimla hneď v ordinácii, takže takmer týždeň po očkovaní som mohla ísť konečne pokojne spať s tým, že nás na letisku v Dubline nevyhostia aj so zvieratami naspäť do Kalifornie. 

Tretia, finálna verzia očkovacích certifikátov pre všetky tri zvieratá

S finálnou verziou papierov v ruke som bola pripravená na ďalší krok. Budem musieť nájsť veterinára oprávneného USDA, teda americkým Ministerstvom poľnohospodárstva, aby mi vydal zdravotné osvedčenie na cestu. Náš veterinár samozrejme túto akreditáciu nemal, a tak som strávila niekoľko dní telefonovaním ordináciám na blízkom i ďalekom okolí. Akreditovaných veterinárov napodiv nie je až tak veľa, a ešte menej ich má voľné termíny na vyšetrenie pre tri zvieratá. Napokon sme jedného našli, a najskorší voľný termín mal presne 18. novembra. Zvieratá ale musia letieť do desiatich dní od vydania zdravotného osvedčenia. Ak letia viac ako päť dní skôr alebo neskôr ako ich majitelia, sú považované za komerčný náklad a platia pre nich iné pravidlá. Vďaka tomu sme vedeli, že najskôr (najneskôr??) môžeme letieť 23. novembra. Ak všetko dobre dopadne. Pretože je to deň pred Vďakyvzdaním. S malou dušičkou som zapísala termín u zverolekára do diára, zabookovala nám ľuďom letenky a držala si palce. 

Letíme! (Možno...)

Ak ste sa dočítali až sem, tak ste pochopili, že letieť do EU s domácimi miláčikmi nie je žiadna sranda. Pár dní pred odletom mi volala Jeni, že sa zmenili podmienky leteckých spoločností a že máme menší problém. Kvôli koronavírusu prestali posielať zvieratá v prepravkách pod sedadlom, namiesto toho lietajú v špeciálnom klimatizovanom cargo priestore a aj to robí len spoločnosť KLM. Tí však začali lietať len v pondelky, čo je problém, keďže máme letenky na utorok. Jeni preto začala obvolávať ďalšie spoločnosti a napokon sa jej podarilo našim trom chlpáčom zabezpečiť let na utorok cez Chicago, kde budú v „pet lounge“ takmer 24 hodín a potom odtiaľ poletia cez Air Lingus do Dublinu. Odletia tak v ten istý deň ako my a my si ich vyzdvihneme deň po našom prílete, takže sa ani nebudeme musieť trepať z letiska s kuframi a zvieracími prepravkami naraz. Takmer som sa od radosti rozplakala, no potom som si všimla, o ktorej máme byť na letisku. Naše lietadlo odlieta o jednej poobede, Marína, Raider a Stormík pocestujú už o siedmej ráno. Odovzdať ich prepravnej spoločnosti sme museli o štvrtej ráno a keďže bývame hodinu a pol od letiska... Takmer som sa opäť rozplakala, ale rozhodne nie od šťastia. V pondelok sme ani nešli spať, celú noc sa balili a z domu vyrazili o druhej v noci. Ešte predtým nás ale čakalo ďalšie dobrodružstvo, a to vybavovačky s USDA, americkým Ministerstvom poľnohospodárstva.

Zvieratá v prepravkách, my o piatej ráno na letisku. Ešteže nás potom usadili do prvej triedy!

Boj o čas

Posledný odsek, sľubujem, keďže v tomto momente príbehu aj mne prišli problémy, ktorými sme si prechádzali, priam neskutočné. V piatok mali všetci traja miláčikovia posledné vyšetrenie, dostali domáce i zahraničné cestovné osvedčenia, veterinár ich poslal do USDA a ja som si myslela, že máme vybavené. V pondelok už len prídeme na očervenie (ktoré musí byť vykonané do 72 hodín pred odletom), v utorok letíme.  A to bola chyba. Po pondelkovom odčervení Maríny som sa chystala začať baliť všetky naše pozemské majetky do pár kufrov, no pre istotu som zavolala Jeni, aby som jej nahlásila úspešné absolvovanie posledného kroku. Poradila, nech sa pre istotu ešte spýtam veterinára, aby pozrel v online systéme papiere, že či ich od piatku náhodou neschválili. Na prekvapenie všetkých (alebo nikoho) ich samozrejme neschválili, ale vypýtali si čosi navyše. Nesedel im tam dátum očkovania proti besnote. Posledné poobedie, ktoré sme mali tráviť upratovaním domu a balením, som strávila na telefóne s veterinárom a Jeni, ktorí sa snažili túto situáciu vyriešiť. Až okolo piatej poobede som dostala správy, že USDA v Sacramente schválila papiere pre domáce cestovanie, ktoré pocestujú do Chicaga... kde ich o deň neskôr schváli USDA pre medzinárodné cestovanie. Tým, že tam zvieratá strávia extra deň, si kúpime extra čas, ktorý bude mať úrad na opečiatkovanie a podpísanie finálnych papierov.

Koniec dobrý, všetko dobré

V utorok o druhej v noci sme naložili osem kufrov, tri zvieratá, troch nás a vybrali sa na letisko. Súčasťou služieb PetsFly bolo napríklad poskytnutie kotercov na cestu, takže som si nemusela sama lámať hlavu, ktorý mi na letisku schvália a ktorý nie. Na letisku nás už čakala prepravná služba aj s kotercami, ktorým som odovzdala všetky papiere a jednotlivo naporcované jedlo pre každé zviera. Potom sme do prvého koterca šupli Marínu, ktorá bola doteraz na vôdzke, a išli sa postarať o mačky. Spoločnosť to má tak vymakané, určite rokmi skúseností, že mačky sú premiestňované z koterca zákazníka do ich cestovného koterca v zatvorenej dodávke. Pre istotu. Rozlúčili sme sa, niektorí z nás so slzami, že Ninka, a s našimi miláčikmi sme sa opäť osobne videli až vo štvrtok v Dubline. Jeni mi našťastie neustále posielala emaily a fotky z každej zastávky, z každého venčenia, aby sme mali prehľad, ako sa počas cestovania našim miláčikom darí.

Napokon som za všetky služby zaplatila 5 120 USD, 500 bol depozit a 4 620 obsahovalo služby agentky Jeni, služby prepravnej spoločnosti v San Franciscu, Chicagu a Dubline, všetky colné vybavovačky v Chicagu a Dubline, veterinára v Dubline, kompletnú prepravu zvierat, 24-hodinový pobyt v Chicagu, tri veľké cestovné prepravky atď. Finálna suma však bola o tisíc dolárov vyššia, pretože som musela čosi zaplatiť aj veterinárom, po ktorých som sa toľko nachodila. Za vyšetrenie Stormíka, dva mikročipy a dva očkovania proti besnote pre mačky som zaplatila 319 USD. Za finálne vyšetrenie lekárom akreditovaným americkým Ministerstvom poľnohospodárstva som platila 40 USD... a ďalších 175 za zviera pre vyplnenie a vydanie papierov na cestovanie, dokopy 660 USD. 

Cestovanie so zvieratami nebolo jednoduché ani lacné. Pre nás troch ľudí som skrátka vybrala letenky online, zaplatila a bolo. No Marína, Raider a Stormík sú súčasťou našej rodiny, a neviem si predstaviť, že by som sa k nim nemohla pritúliť hocikedy, keď mám na to chuť. Alebo oni. Takže to rozhodne za to stálo.