Daniela sa v pondelok ráno zobudila v nepríjemnej nálade. Bolela ju hlava i ego. Silvestrovský večer sa jej nevydaril tak, ako si to predstavovala, a za všetko mohol on, Oliver Bílek, idol československých žien a dievčat, no na prelome rokov 2017 a 2018 bol skôr známy ako Oliver Bílek, starnúci seladón, po ktorom už roky neštekol ani pes. Len Daniela.

Oliver však pritom ani netušil, že nejaká Daniela Dobrovičová existuje. Teda, možno by tušil, keby včera večer nebol spitý ako delo. Pri tej spomienke si Daniela natiahla cez hlavu perinu a chcela sa prepadnúť od hanby. Ešte včera bola v rozšafnej nálade. Tento rok jej všetko vychádzalo ako po masle. V marci dostala hypotéku a kúpila si byt, v júni ju zas potešilo povýšenie na vedúcu rubriky šoubiznisu v populárnom bulvárnom týždenníku. Na konci roka jej zas na účte pribudol tučný šek – prémie za niekoľko trhákov, ktoré tento rok predali rekordný počet časopisov. Daniela mala všetko, kariéru, peniaze, pohodlné bývanie (takmer) v centre mesta i skvelé kamarátky. Jediné, čo jej tak trochu chýbalo, bol poriadny muž. Teplé telo, o ktoré sa mohla v posteli pritúliť, kto by jej do redakcie posielal kvety a s kým by každý piatok vyrážala do žúrky do mesta. Namiesto toho jej večne robila spoločnosť Stanka, kamarátky z výšky či kolegyne z práce. A prebytok estrogénu jej začal liezť na nervy.

Po tom, čo v piatok Daniela konečne dopísala „Koniec starých mládencov na Slovensku: Ktorí nepolapiteľní muži sa tento rok odvážili pred oltár?“ a s pocitom dobre vykonanej práce odoslala článok šéfredaktorke, sa na chvíľu zadívala na fotky pupkatých šesťdesiatnikov, šedivých sedemdesiatnikov i jedného známeho osemdesiatnika so zlatom v hrdle a s pichnutím pri srdci si uvedomila, že hoci ich zvráskavené a nepekné telá doma hrejú mladé milenky, jej hladké a vypracované telo do postele každý večer líha samo. Daniela si pri tom na svojom zovňajšku dala záležať. Vždy tvrdila, že novinárka, ktorá píše o celebritách, by mala sama vyzerať ako celebrita. Pravidelne preto chodila do fitka, na plávanie, každé dva týždne ju vítali u kaderníčky na osvieženie melíru a kozmetiku používala výlučne zahraničnú a značkovú. Meter šesťdesiat a päťdesiat dva kíl, tridsaťdva rokov, blond vlasy do pol chrbta a prázdne miesto na prstenníku, ktoré sa zúfalo snažila zaplniť prsteňom. Ten pravý však neprichádzal a neprichádzal. A v posledný piatok roka 2017 to bolelo viac ako kedykoľvek predtým. Ďalší Silvester, ktorý strávim sama. Ďalšia polnoc, kedy ma nikto nepobozká, myslela si pochmúrne, keď na konci pracovného dňa zatvárala počítač a balila si veci.

S Danieliným nešťastním v láske nemal Oliver Bílek nič spoločné, hoci jeho kariéru sledovala už roky. Keď mala dvadsať, Bílek hral v populárnom retro filme, do ktorého sa okamžite zamilovala a vďaka okamžitej investícii do DVD prehrávača za tie roky videla viac než sto razy. Poznala naspamäť všetky pesničky i dialógy a Oliverov krivý úsmev a vyholená hlava pre ňu predstavovali ideálneho muža. To jej však nebránilo randiť s mužmi, ktorých úsmev bol ako z reklamy na zubnú pastu a ktorých hlavy zdobil hustý porast. Akosi to však nebolo ono. Daniela sama nevedela, či bola príliš vyberavá, alebo slovenskí muži boli príliš nevychovaní. Filmový Oliver – a vlastne aj všetci ostatní filmoví hrdinovia – priateľkám nosili kvety, otvárali dvere, nalievali šampanské a sprevádzali ich na výlety po nákupných centrách. No pre ňu to žiadny z jej partnerov nerobil. Každý z nich mal ešte k tomu zvyk grgať, prdieť, smrkať, fľusať a smrdieť. Po pár mesiacoch nedostatočného výkonu na poli romantiky teda každému z nich dala zbohom a vyčkávala na ďalšieho princa z rozprávky, ktorý sa samozrejme po určitom čase dostavil, no rozhodne nebol iný ako jeho predchodca.

V toto ráno mala všetkých mužov chuť zavraždiť. Z tváre stiahla perinu a zrak jej padol na obtiahnuté biele minišaty zavesené na operadle stoličky, ktoré mala včera večer na sebe. Uprostred sukne žiarila obrovská červená škvrna od rozliateho vína. Tak s týmto teda Oliver Bílek niečo spoločné rozhodne mal a Daniele sa od poníženia rozhoreli líca.

Nerozhodne sa postavila z postele a v oboch chodidlách ju okamžite začalo pichať, nepríjemný následok včerajších vysokých opätkov. Po špičkách prešla do kúpeľne. Cestou zhrabla visiace šaty, ktoré včera večer prevesila na stoličku v nádeji, že škvrna vyschne a ona ich bude môcť vyčistiť, a hodila ich na smetný kôš. Ten sa samozrejme prevrátil a Daniela v duchu zanadávala.

„Ten idiot,“ povedala nahlas, keď si stiahla pyžamové nohavice a sadla si na záchod. „Super metafora môjho života,“ dodala obrazu v zrkadle. „Všetko je na hovno. Sa nám ten nový rok krásne začína, čo?“ Otázka sa v tichu prázdneho bytu zmenila na rétorickú. Každodenná rutina sa však nezastavila len preto, že Daniela mala zničené šaty a jej silvestrovský večer nedopadol podľa jej predstáv. Pustila vodu a začala si starostlivo oplachovať tvár. Najprv teplou vodou, aby sa jej otvorili póry, potom si do dlaní napumpovala penivý gél a z tváre zotrela zvyšky včerajšej noci. Pokračovala tonerom a hydratačným krémom, všetko v úhľadných a pravidelných kruhoch v smere hodinových ručičiek, no myšlienkami bola niekde inde.

Neustále sa vracala k udalostiam včerajšej noci. Stanka ju presvedčila, aby spolu zašli do populárneho bratislavského baru, ktorý bol známy vysokým výskytom vysokoškolákov. Viem že sme od nich staršie, ale v tom je naša výhoda. Budú nás považovať za korisť, a my sa dáme ľahko uloviť, žmurkla na Danielu kamarátka, keď jej vysvetľovala silvestrovský plán. Daniela ľahostajne súhlasila. Bez chlapa jej bolo totálne jedno, kde strávi poslednú noc starého roka, nech to je aj vysokoškolský bar.

Večer začali fľašou fernetu v Stankinom byte. O desiatej za sebou zamkli dvere – keď sa sem zajtra vrátim, tak so mnou bude nejaký sexi vysokoškolák, povedala napoly túžobne, napoly odhodlane Stanka – a vydali sa do Trafa. Dorazili krátko po pol jedenástej, a hneď si vyhliadli svoje obete, dvoch tmavovlasých chalanov pri bare, ktorí vyzerali byť už celkom slušne pod parou. Aj napriek miernej indispozícii sa mužská dvojica okamžite ponúkla, že Daniele a Stanke kúpia drink, a o hodinu neskôr už bola Stanka v objatí jedného z mladíkov, a Daniela tam úspešne smerovala tiež.

Až kým nezbadala Olivera. Tmavovlasý vysokoškolák sa rozhodol, že si spolu zatancujú, a neistým krokom ju viedol na parket. Daniela sa do neho zavesila a spolu sa jemne pohupovali do rytmu hudby, zatiaľ čo sa vysokoškolák zaboril tvárou do jej vlasov a šepkal jej, aká je nádherná. Daniela si to vychutnávala a očami blúdila po miestnosti, aby si vychutnala pozornosť zrakov neznámych. Pred očami sa jej mihla tancujúca červenovláska v zelených šatách, muž z okuliarmi, blondínka s čelenkou, vysoký blonďák, a odrazu jej oči zaregistrovali v rohu miestnosti známu vyholenú hlavu a krivý úsmev. Oliver Bílek!

Daniele sa o poznanie rozbúchalo srdce. To snáď ani nemôže byť pravda! Muž, filmová hviezda, do ktorého sa kedysi zamilovala a ktorý stále patril medzi jej obľúbených hercov, sedel len pár metrov od nej, a to práve na Silvestra. Čo keby… čo keby jej tohtoročný silvestrovský bozk bol práve od Olivera? Žeravejšie znamenie osudu snáď ani nemôže existovať, ani keby ho naspievala Tublatanka. V hlave sa jej rýchlo rodil odvážny plán. Oliver sedel pri stole sám, žiadna iná žena mu nerobila spoločnosť. Pred polnocou sa Daniela vyberie na záchod, ktorý bol približne rovnakým smerom, ako Oliverov stôl. No pár sekúnd predtým, ako odbijú nový rok, ho jednoducho pobozká. Hlboko. Vášnivo. S jazykom.

Nasledujúcich dvadsať minút sa pripitá Daniela v objatí vysokoškoláka triasla do nervozity. Spotené dlane si nenápadne utierala o biele minišaty a potom nimi prešla vysokoškolákovi po vlasoch. Neviem sa dočkať, keď sa dotknem hladkej Oliverovej hlavy, preháňalo sa jej hlavou a v duchu si predstavovala ich prvý bozk. Kolená sa jej podlamovali očakávaním i stabilným prísunom fernetu, ktorý jej posielala Stanka od baru. Pätnásť minút. Daniela opäť preskenovala miestnosť, aby sa uistila, že je Oliver skutočne sám. Vysokoškolák sa trošku zatackal a posunul ju do stredu parketu. Daniela sa nešikovne presunula naspäť na pôvodné miesto. Desať minút. Hudba sa zmenila na rýchly hiphop a Daniela začala poskakovať na mieste. Z pórov na celom tele je vyrážal adrenalín a tanec jej pomohol aspoň trochu sa ho zbaviť. Päť minút. Daniela sa vyšmykla vysokoškolákovi z náručia a zamierila si to k toaletám. Tam si opláchla ruky a tvár a pripravila sa na akciu.

Do polnoci zostávalo len pár minút. Daniela sa priblížila k Oliverovmu stolu. Päť. Štyri. Oliver Bílek? Spýtala sa. Tri. Dva. Oliver sa na ňu pozrel krvou podliatými očami a nerozhodne prikývol. Daniela sa k nemu naklonila a pootvorila ústa. Šťastný nový rok! Jej jazyk hladko vkĺzol do Oliverových úst, ktoré chutili ako vodka.

Oliver chvíľu prekvapene nereagoval, no o pár sekúnd sa nechal zviesť rytmom Danielinho jazyka, ktorý mu prechádzal po perách, a objal jej teplé telo. Začali okolo nich lietať konfety a niekto buchol šampanské. Daniela sa cítila ako v siedmom nebi. Nasledujúcich pár minút si až tak dobre nepamätala. K vysokoškolákovi sa nevrátila, namiesto toho zostala s Oliverom, ktorý si ju posadil na kolená a prisunul k nej pohár s nedopitým vínom. Stanka sa jej tiež stratila z dohľadu a keď o pár minút Oliver signalizoval, že sa chystá na odchod, Daniela si pomyslela, že tento večer sa možno skončí ešte lepšie, ako dúfala. V ruke zvieral posledný pohár vína, ktorý bol na stole, a opatrne sa postavil. Daniela si všimla, že od svojej poslednej filmovej role trochu pribral. Oliver zhrabol zo sedadla starú koženú bundu a objal Danielu okolo pása.

„S kurvou som domov už dlho nešiel,“ povedal nečakane a Daniela sa prudko zastavila.

„Prosím? Ja nie som žiadna kurva,“ zakričala nahnevane.

Oliver sa na ňu zmätene pozrel.

„Ale vyzeráš ako kurva, taka pekná štíhla kurvička, takú som už dávno nemal,“ hovoril hlasno a Daniele pri tom červeneli líca. Tak toto teda rozhodne nečakala. Rozčúlene sa rozkročila a natiahla, aby mu vrazila poriadne štipľavú facku, no alkoholom potúžené nohy ju zradili a Daniela namiesto toho na Olivera takmer spadla. Ten, keďže bol rovnako pod parou, neudržal v ruke pohár vína a to sa vylialo na jej snehobiele šaty. Mokrá, špinavá a ponížená Daniela vykríkla zmes nadávok a frustrovane oboma rukami udrela Olivera do hrude. Ten sa zatackal a uškrnul.

Daniela opäť frustrovane vykríkla a z hlučného baru sa začala predierať na čerstvý vzduch. Cestou narazila na Stanku, ktorá bola stále v objatí vysokoškoláka, prudko ju z neho vypáčila a ťahala ju so sebou z baru. Stanka bola našťastie taka opitá, že príliš neprotestovala, a ani sa nepýtala, prečo je Daniela odrazu taka rozčúlená a špinavá. Za pár minút ich spred baru vyzdvihol taxík a teraz už takmer triezva Daniela najprv uložila Stanku takmer až do postele a potom ju tmavý a tichý taxík vyložil doma, kde okamžite zaspala ťažkým a bezsenným spánkom.

Ráno sa však cítila ešte horšie ako včera večer. Duniaca hlava jej na nálade nepridávala, no každá spomienka na to, ako ju Oliver Bílek ponížil, ťala až do živého. Ona, Daniela Dobrovičová, rozhodne nevyzerala ani sa nesprávala ako prostitútka. Za toto je Oliver zaplatí. Starnúci seladón, ktorý má najlepšie roky dávno za sebou. Daniela túžila po pomste. Túžila po krvi, slzách a strachu. Odhodlane sa zabalila do mäkkého huňatého županu, spravila si hrnček silnej kávy a potom spravila to, čo vedela najlepšie. Zapla počítač a začala písať.